• Obec
  • Obecný úrad
  • Pre občanov
  • Verejné obstarávanie
  • Fitness
  • Voľby 2016
  • Knižnica
  • Kultúrny dom
  • Organizácie v obci
  • Materská škola
  • Šport
  • Fotogaléria-nové
  • Cintoríny
  • OBECNÝ ÚRAD
    MARŠOVÁ – RAŠOV

    Adresa:
    Maršová – Rašov 2
    013 51 Predmier

    IČO: 00648213
    DIČ: 2020618776
    Kód obce: 517798

    Kontakt:
    Tel.: 00421/41/557 11 71 Tel./Fax.: 00421/41/557 10 00 obec.marsova.rasov@stonline.sk Mobil: 0918 328 206 (starostka Mgr. Dagmar Karasová)

    Úradné hodiny
    Pondelok: 7.00 do 15.30 h
    Utorok: 7.00 do 15.30 h
    Streda: 7.00 do 16.00 h
    Štvrtok: nestránkový deň
    Piatok: 7.00 do 12.00 h

    KNIŽNICA

    knižnica funguje každý utorok od 16:00 do 18:00 hod

    HISTÓRIA OBCE

    Terajšia obec Maršová – Rašov sa skladá z dvoch samostatných častí. Časti mAršová a časti Rašov, nachádzajúce sa na jednom katastrálnom území Maršová, vznikli zlúčením obcí Urbanov, Rašov a Maršová. Územie, ktoré sa zahŕňalo pod Považskú Bystricu, bolo veľké a siahalo od Orlového po Prečín a ďalej po Vrchteplú a Plevník. Spomína sa aj Predmier  a jeho pôvodný názov Granna a udáva sa, že pod Predmierom pred tatarským vpádom v roku 1241 sa rozumeli chotáre dnešných obcí Jablonové, Maršová, Mikšová a Drieňové.

    Urbanov

    Najstaršou spomínanou časťou je Urbanov, ktorý sa prvýkrát spomína  v písomných prameňoch v roku 1269 – bol kuriálnou obcou. Patril zemianskym rodinám Urbanovských a Hrabovských. Hoci to bola malá obec, ktorá mala v roku 1598 len 4 domy, v historických prameňoch sa vyskytuje často.Do držby Urbanova sa postupne dostali i členovia rodiny Beňovských. Gábor Beňovský starší bol zemepánom Urbanova v roku 1770. Urbanov sa s Maršovou zlúčil v roku 1898. V roku 1784 mala obec novú pečať spoločne s Beňovom. V pečatnom poli bol jazdec na koni s tasenou šabľou, obrátený v ľavo. Pečať Urbanova ako samostatnej obce sa nepodarilo zistiť.

    Maršová

    Prvý písomný doklad o obci Maršová je z roku 1400. Obec mala v roku 1598 21 domov, v roku 1784 21 domov, 24 rodín, 134 obyvateľov. Obec patrila panstvu Považská Bystrica, neskôr zemianskym rodinám , pričom najväčším vlastníkom bola rodina Maršovských. V roku 1548, keď bola obec ešte súčasťou považsko – bystrického hradného panstva, sa uvádza v obci ako nobiles (t.j. šľachtic) František Salgay. V roku 1434 získal aj obec Maršovú.  Neskôr kráľ Ferdinand predal považsko – bystrické panstvo Gašparovi Serédimu a jeho manželke Anne Mérieovej. V listine je priamo písané že sa predáva hrad i s mestami Považská Bystrica a Predmier ako aj poddanské osady: Plevník, Rašov, Štiavnik, Hvozdnica. Maršová sa vyvíjala ako kuriálna obec. V roku 1770 bol zemepánom Jozef Maršovský. V tomto období sa uskutočňovala Urbárska regulácia Márie Terézie. Nezrušila týmto poddanstvo, ale stanovila hlavné pravidlá a povinnosti, a to ako na strane zemepána , tak na strane poddaného.  Všetci museli odpracovať pre zemepána 18 dní do roka s párom dobytka. Tento poddaný stav trval až do roku 1848, do zrušenia poddanstva. Obec Maršová používala pečať, v obraze ktorej sú traja pochodujúci (na marše) vojaci so šabľami pri páse. V roku 1909 zakúpilo 12 rodín s Kysúc – Oščadnice majetok od grófa Mórica Maršovského za 235 tisíc zlatých. Kúpili celý chotár, rozhodli sa spoločne všetci Maršovci predať kaštieľ a tak dokončiť komasáciu. Kaštieľ od občanov kúpil Ján Móry s matkou. Neskúr odišla do Budapešti a do Maršovej sa vracali iba v lete. Pochovaná je v Banskej Bystrici.

    Rašov

    Obec Rašov sa prvýkrát spomína v roku 1439 ako súčasť panstva Považská Bystrica. Názov obce je odvodený od rastliny ,,rasso,, ,ktorej sa na okolí darilo dobre. V roku 1598 mal 21 domov, roku 1784 to bolo 47 domov, 68 rodín a 340 obyvateľov. Panstvo Považskej Bystrice jestvovalo podľa písomných údajov od konca 14. Storočia. Panstvo malo viacerých majiteľov. V roku 1458 ho získal rod Podmanických z Podmanína, známy svojou výbojnosťou. Po vymretí rodu Podmanických, v roku 1553 dostala na majetok panstva dočasnú listinu Anna Méreyová, ktorá sa vydala za Gašpara Šeredyho a po odovzdaní zasa za Andreja Balašu z Ďarmot. Oba rody , ktoré vlastnilo panstvo Považská Bystrica mali svoje podiely v Rašove i v roku 1770. V tomto čase na čele obce boli richtári a prísažní. Tieto dejiny panstva sa premietli i do histórie obce. Poddaní boli povinní pracovať s dobytkom na pôde zemepánov, vypomáhať v čase žatvy, kosenia a hrabania sena pod. Lúky kosili dvakrát do roka. Deviatok z obilia panstvu neodvádzali, drevo na kúrenie i stavbu domov brali zo svojich hôr. Omnoho viac ako dnes bolo rozšírené pestovanie strukovín, kapusty a konope. Technika používania v poľnohospodárstve bola primeraná dobe. Chov dobytka prevyšoval pestovanie obilnín. Pre nedostatok krmiva bol dobytok, okrem najtuhších zimných mesiacov pod holým nebom, čo isto neprispelo k jeho kvalite. Obec používala viacero variant pečatí. Bola to napr. nedatovaná pečať – v obraze sedí kráľ na tróne, v ľavej ruke drží žezlo. V roku 1887 bola použitá pečať s podobným námetom: muž – veľmož sedí na ozdobnom kresle, v napriahnutej pravej ruke drží paličku, v ľavej drží na kolenách knihu.

    Zlúčenie obcí

    Urbanov, Rašov a Maršová sa zlúčili v roku 1898. Oficiálny názov obce Maršová – Rašov vznikol nariadením vlády číslo 71/1998 zo dňa 18. 3. 1998.